knjiga13Z pohľadu dejín filozofie je Hobbesove dielo rozporuplné a ambivalentné. Ako sme ukázali aj v práci, podľa väčšiny autorov, ktorí sa pokúšali jeho morálnu a politickú filozofiu začleniť do nejakej všeobecnej schémy, patrí Hobbes k predstaviteľom liberalizmu. Viacerí ho pritom povaţujú za vlastného zakladateľa liberalizmu. V prospech zaradenia Hobbesa do liberálnej tradície hovoria viaceré dôvody. Vychádzajúc z individualistickej antropológie, ktorá ruší všetky spoločenské zväzky presahujúce horizont jednotlivca, formuluje Hobbes koncepciu človeka ako bytosti, ktorej podstata je nespoločenská. Jednotlivec je tu vnímaný ako izolovaný atomizovaný subjekt, zbavený akéhokoľvek širšieho sociálneho alebo kultúrneho kontextu. Rozsiahlou argumentáciou Hobbes zdôvodňuje, ţe úsilie jednotlivca je motivované jeho vlastným, úzko definovaným záujmom. Pri prechode z deskriptívnej do normatívnej morálnej teórie vyvodzuje z tohto pozitívneho faktu normatívny dôsledok a obhajuje prirodzené morálne právo kaţdého jednotlivca na čo najširšiu negatívnu slobodu. Právo jednotlivca konať slobodne podľa svojich individuálnych záujmov, právo vytvárať a sledovať svoje vlastné koncepcie dobrého ţivota. V Hobbesovej morálnej teórií tak jednotlivci disponujú právami, ktoré vyplývajú z ich prirodzenosti v zmysle, ţe ich existencia je nezávislá od politickej alebo spoločenskej organizácie. Hobbesova obhajoba slobody jednotlivca nekončí v morálnej rovine. Vo svojej politickej teórií formuluje Hobbes pohľad na spoločnosť ustanovenú jednotlivcami pre naplnenie cieľov, ktoré sú v prvom rade individuálne. Hobbesova predstava, ţe úloha štátu by sa mala vyčerpávať tým, ţe vynucuje dodrţiavanie základnej, konštitučnej zmluvy o zrieknutí sa pouţitia násilia v individuálnych vzťahoch, rovnako ako dodrţiavanie všetkých ostatných zmlúv, ktoré slobodne uzatvárajú jednotlivci, tvorí základ koncepcie tzv. minimálneho štátu. Všetky hore uvedené myšlienky sú vlastné tradícii liberalizmu, tvoria filozofické jadro liberalizmu a predstavujú jeho definičné znaky. Ich prítomnosť v ucelenej podobe v Hobbesovej filozofii preto oprávňuje označovať jeho dielo za patriace k liberalizmu.

knjiga22Od stvorenia po vykupenie – to je časť dramy ľudskych dejin videna z pohľadu Boha Stvoriteľa. Božia drama v realnych ľudskych dejinach... prave toto je predmetom zaujmu akademickych disciplin, ktore nazyvame TEOLOGIA a KRESŤANSKA ETIKA. Paul Tillich, jeden z najvyznamnejšich evanjelickych teologov 20. storočia, poznamenal vo svojej Systematickej teologii: „Teologia je funkciou kresťanskej cirkvi, a preto musi vyhovovať požiadavkam cirkvi. Teologicky system by mal vyhovovať dvom zasadnym požiadavkam: musi vyslovovať pravdu kresťanskeho posolstva, a tuto pravdu musi nanovo tlmočiť pre každu novu generaciu. Teologia stoji v najma medzi dvoma polmi: večnou pravdou svojho zakladu a dobovou situaciou, v ktorej ma byť tato pravda prijata.“ Toto skriptum sa usiluje predstaviť zakladne temy tejto „dramy“, ktoru kresťania nazyvaju „dejiny spasy“. Uvodna časť textu pojednava o vychodiskach teologie (zdroje zjavenia) a potom postupne prechadza temami vzniku kresťanskych vyznani, problematikou stvorenia, špecifickosti ľudskych bytosti a ich poslania vo svete, temou zla a hriechu vo svete a vrcholi kristologiou – teda sposobom, akym Boh rieši odcudzenie človeka v dosledku jeho hriešnej rebelie – a kapitolou o niektorych etickych implikaciach kresťanskej nauky. Druhe vydanie, ktore mate v rukach, ponuka prepracovany material, ktory je oproti tomu prvemu ďalej obohateny o kratke eticke reflexie, skumajuce eticko-filozoficke myslenie kresťanskeho, existencialistickeho teologa Sorena Kierkegaarda. Tema zla a hriechu je obohatena o material pastoralno-teologickeho charakteru a aj v ostatnych temach badať zmeny a doplnenia oproti prvemu vydaniu. Od stvorenia po vykupenie je fascinujucim pribehom vzniku tohto sveta, jeho určenia ako aj jeho porušenia. Tento pribeh vrcholi v udalostiach vtelenia, ukrižovania a vzkriesenia Božieho Syna. Tieto udalosti kresťanska teologia označuje suhrnnym pojmom „Božie dielo vykupenia“. Skriptum sa nevenuje všetkym teologickym otazkam, suvisiacim s preberanymi temami a vynechava niektore okrajove temy, preto nemože a ani nechce byť vnimane ako komplexny dogmaticky material. Chce byť uvodom do študia teologie na urovni univerzitneho vzdelavania.

knjiga21Učební text „Teologicko-etická interpretace jednotlivce v sidře Berešit“ s podtitulem „Základy klasické hebrejštiny s rozbory vybraných textů a pojmů“ si klade za cíl seznámit studenty i širší veřejnost s pojetím člověka v sidře Berešit se zvláštním důrazem na teologicko-etickou stránku tohoto tématu.

Autoři v tomto textu vychází ze skutečnosti, že znalost různých jazyků otvírá člověku rozličné myšlenkové světy, které nelze čtenáři plně zpřístupnit ani tím nejlepším překladem. Z tohoto důvodu je základním cílem autorů umožnit čtenáři, aby byl schopen si zkoumaný text nebo jeho (pro dané téma) stěžejní části sám přečíst v originálním jazyce, tj. v hebrejštině.

Cílem autorů (vzhledem k rozsahu tohoto učebního textu) není a ani nemůže být naučit čtenáře hebrejský jazyk dokonale v jeho plné šíři. Zpřístupníme mu z něj pouze to nejnutnější pro práci s textem Tanachu (Hebrejské bible). Řekněme jakési minimum (asi v rozsahu dvou semestrů výuky), které mu postačí pouze k četbě vybraných textů sidry Berešit (viz úvodní texty lekce) a vytvoří mu dostatečně pevný základ pro jeho další studium.

Důležitější než cíl je pro nás cesta k němu. Cesta, která nemusí nikdy skončit. Tím samozřejmě nechceme demotivovat studenty tím, že bychom jim podsouvali myšlenku, že se hebrejský jazyk nikdy nenaučí. Narážíme jen na představu, která se často objevuje v židovské literatuře, podle které studium člověka nikdy nekončí, protože i místo po smrti si někteří židovští učenci představují jako velkou ješivu (studovnu), kde člověk pokračuje v tom, co (v lepším případě) na zemi započal. Patříte-li k těm, kteří se právě na tuto cestu vydávají, přejeme Vám na ní mnoho úspěchů a jsme rádi, že můžeme jít nepatrný kousek této cesty s Vámi.

knjiga23Ambíciou predkladanej monografie je analyzovať a interpretovať morálnu a politickú filozofiu Thomasa Hobbesa s cieľom uchopiť a vyjadriť jej logickú a obsahovú podstatu. Autorovým zámerom je ukázať, že od morálnej antropológie, cez teóriu hodnôt, etiku, až po teóriu štátu a práva sa Hobbesovým dielom tiahne logicky konzistentná a obsahovo bohatá filozofická argumentácia.

knjiga24Táto monografia je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o vzťah jazyka, literatúry a života, a rovnako aj tým, čo sa zaujímajú o Unamuna ako filozofa, literáta a mienkotvornú osobnosť kultúrneho aj politického života svojej doby. Nie je ani učebnicou, ani životopisom a hoci sa vonkajším okolnostiam jeho života nevyhýba, venuje sa im iba natoľko, ako je to potrebné pre interpretáciu jeho diela.

Je to interdisciplinárna a teoretická práca, určená jazykovedcom, filozofom, literárnym vedcom, translatológom a semiotikom a možno zaujme i vytrvalejších a skúsených laických záujemcov o spomínané odbory. V monografii sa venujeme aj styčným plochám jeho filozofickej a umeleckej tvorby s pedagogikou, antropológiou a etikou. Iba okrajovo sa budeme venovať Unamunovmu teologickému odkazu, a to ako integrálnej súčasti jeho motivácie, veď filozofii náboženstva sa u neho nedá vyhnúť, ak nechceme jeho obraz skresliť nad (pre nás prípustnú) mieru.

knjiga10

Fear and Trembling is often a person’s first encounter with Kierkegaard. That the text is fairly short, the style  relatively terse, and the fact that its provocation stares the thinking reader in the eye makes it a popular introduction to the existentialist tradition as well as to Kierkegaard’s authorship. Yet its theme of Abraham’s sacrifice raises disturbing questions for all readers concerning the limits of moral intuition as well as of reason itself. Many interpretations have been offered and the work still presents challenges to scholars seeking a consistent development in Kierkegaard’s thought. Roman Kralik’s monograph adds a most welcome contribution to a continuing discussion.

 

Recenze of

Alastair Hannay

Emeritus Professor of Philosophy at the University of Oslo