knjiga11

Simpozij o Kierkegaardu je bil posvečen eksistencialnemu obratu. Iskanje novih oblik identitete bi moralo omogočati asimetrične odnose v samem središču etike. Prek Kierkegaarda lahko Vzhodna Evropa preučuje in odpira nove filozofske vidike in pričenja premišljevati konkretno etiko. Med udeleženci simpozija so bili izjemni filozofi, intelektualci in teologi iz Srednje in Vzhodne Evrope. Slovenija, kjer se je Kierkegaardova misel že uveljavila prek številnih prevodov in študij dr. Primoža Reparja, je idealno mesto srečanja na križišču evropskih izkušenj.

Četrti filozofski simpozij Miklavža Ocepka se je odvijal med 12. in 19. junijem 2013, s spremljevalnimi dogodki pa čez vse jubilejno leto 2013. Delovni del simpozija je bil dvodelen in sicer je povezoval simpozijski del, ki je potekal v obliki tridnevnih filozofskih delavnic, predavanj, diskusij, okrogle mize, predstavitve udeležencev in njihovega dela iz različnih držav ter večernih kulturnih dogodkov v vasi Škocjan blizu Trsta (pod zaščito UNESCA) s slovesnim začetkom v Ljubljani ter nadaljevanjem v slovenskem glavnem mestu z zaključno okroglo mizo na temo celotnega simpozija NOVA OIKONOMIJA ODNOSOV: BLIŽNJIK IN EKSISTENCIALNI PREOBRAT. Kako filozofirati po Kierkegaardu? Zadnja dva dni je simpozij potekal v obliki kolokvija konferenčne narave, kjer so se simpoziju pridružili številni raziskovalci Kierkegaardove misli, pa tudi tisti filozofi, misleci in pisatelji, ki jih je zastavljena tema nagovorila. V okviru dogajanja na simpoziju je bil prikazan tudi film, ki je predstavil Sørena Kierkegaarda ter film filozofskega predavanja Jeana Luca Mariona Nemogočost nemogočega: Bog. Kierkegaardovo misel smo popularizirali tudi z branji iz njegovih del na različnih kulturnih točkah v Ljubljani, v sodelovanju z veleposlaništvom Danske pa poskrbeli tudi za različne družabne dogodke

 

Urednik: dr. Primož Repar

Število strani: 874

Cena: 39 €

knjiga9Abstract

 

Popular hermeneutics lead postmodern man to the discovery of a ‘loss of horizon’, which is why the key question of this essay is how to, through Kierkegaard’s paradoxical way of thinking, and Ricoeur’s conflicting understanding of self, grasp the understanding of narrowness of a mediocre life and to an education which prevents people from becoming a mindless horde. The solution to social psychologist Ph. Zimbardo’s search for little heroes, who would outgrow various abuses of a person by another person, is found in interlacing of a single individual and a society that actively accepts a conflict of interpretations.

 

Key words: S. Kierkegaard, P. Ricoeur, interpretation, single individual, education, Ph. Zimbardo, subject,

institution.

knjiga14

The search for meaning is a topic that is increasingly more relevant in today's world, a world that is increasingly emptied of meaning. We have had the traumatic experience of the Holocaust, which pervades the history of the 20th century. The Slovenian contribution to the present pro-ceedings reveals the thought of Andrej Gosar, a great searcher of meaning and a social visionary, too, who lived in the Slovenian space between the two World Wars, which was designed by Christian social activism in social terms, and which looked for a third way between socialism and capitalism. An essential dimension of this third way is spiritual intentionality, in terms of an individuals personal transcendence, that is, the inner path to God as Absolutely Other. Only in the human ‘inner self’ can the Kingdom of God be realized on Earth, believes Andrej Gosar.

The comprehensive social vision of Andrej Gosar is very intriguing today, not only for Slovenia, but it is an especially challenging opportunity in Central Europe, where there is also a strong specific Christian tradition and the common mentality of centuries of cultural and political coexistence.

Even the experience of communist totalitarianism is what deepens our experience for the future. It is the bitterest experience of suffering but, paradoxically, it may also be the most inspiring and encouraging experience for the internal being of man.

Andrej Gosar's work in Slovenia was torn from almost seventy years of silence. Walls that stood for decades bet-ween the geographical and spiritual landscapes may have fallen, but their menacing shadows still haunt the human soul. Ideological concepts have changed consumer non-ideology, which corresponds to human indifference and the absence of effect at the suffering of another. Old walls have been replaced by cell isolation; sometimes it seems even self-isolation of human being.

This contribution is our small attempt to overcome this fear in order to connect the new dialogue, which will cross both geographic and spiritual limits, and contribute to a new understanding in the new Europe. This new Europe does not accept the absurdity of the post-modern ideological world, a less and less golden age of Europe.


Primož Repar

knjiga15Kultura, religiozita a spoločnosť su tri dimenzie skutočnosti, ktore na seba vplyvaju a vzajomne sa podmieňuju. Globalny narast zaujmu o naboženstvo v rozvijajucich sa spoločnostiach – v tzv. „emerging societies and markets“ – ako aj neutichajuci zaujem o duchovno/spiritualitu, hoc aj neinštitucionalizovaneho typu, je mementom pre socialnych konštrukterov pozitivistickeho razenia a volanim po važnom prehodnoteni vzťahu politickych a akedemickych elit k serioznemu zaoberaniu sa fenomenom naboženstva vo vyspelych, zapadnych spoločnostiach.Medzinarodny kolektiv autorov vedeckych študii tohto zbornika (zo Slovenska, Poľska, Slovinska a Českej republiky) sa pokuša analyzovať aspoň niektore aspekty interakcie spoločnosti, naboženstva a kultury v dnešnom svete.

knjiga16Kresťanstvo ako komplexny fenomen, preniklo od čias svojho vzniku do roznych časti sveta a v odlišnych a najma rozmanitych kulturnych situaciach neustale hľadalo a stale hľada sposoby, ako vyjadriť svoju tradičnu vieru v slovach, hudbe, gestach, a to so zreteľom na jedinečnu kulturu v ktorej sa prave nachadza. Toto dielo je venovane konkretnej kresťanskej cirkvi, Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku; najma sposobu, ktorym tato kresťanska cirkev komunikuje obsah „viery svojich otcov“ špecificky v kontexte evanjelickych služieb Božich.Tema liturgickeho stvarnenia slovenskych evanjelickych služieb Božich na Slovensku je neustale relevantnou najma kvoli pretrvavajucej ulohe cirkvi komunikovať evanjelium sučasnej spoločnosti kulturne a kontextualne citlivym sposobom. Sme svedkami častych snah o reformy, obnovy, dopĺňania bohoslužobneho poriadku.

 knjiga13Z pohľadu dejín filozofie je Hobbesove dielo rozporuplné a ambivalentné. Ako sme ukázali aj v práci, podľa väčšiny autorov, ktorí sa pokúšali jeho morálnu a politickú filozofiu začleniť do nejakej všeobecnej schémy, patrí Hobbes k predstaviteľom liberalizmu. Viacerí ho pritom povaţujú za vlastného zakladateľa liberalizmu. V prospech zaradenia Hobbesa do liberálnej tradície hovoria viaceré dôvody. Vychádzajúc z individualistickej antropológie, ktorá ruší všetky spoločenské zväzky presahujúce horizont jednotlivca, formuluje Hobbes koncepciu človeka ako bytosti, ktorej podstata je nespoločenská. Jednotlivec je tu vnímaný ako izolovaný atomizovaný subjekt, zbavený akéhokoľvek širšieho sociálneho alebo kultúrneho kontextu. Rozsiahlou argumentáciou Hobbes zdôvodňuje, ţe úsilie jednotlivca je motivované jeho vlastným, úzko definovaným záujmom. Pri prechode z deskriptívnej do normatívnej morálnej teórie vyvodzuje z tohto pozitívneho faktu normatívny dôsledok a obhajuje prirodzené morálne právo kaţdého jednotlivca na čo najširšiu negatívnu slobodu. Právo jednotlivca konať slobodne podľa svojich individuálnych záujmov, právo vytvárať a sledovať svoje vlastné koncepcie dobrého ţivota. V Hobbesovej morálnej teórií tak jednotlivci disponujú právami, ktoré vyplývajú z ich prirodzenosti v zmysle, ţe ich existencia je nezávislá od politickej alebo spoločenskej organizácie. Hobbesova obhajoba slobody jednotlivca nekončí v morálnej rovine. Vo svojej politickej teórií formuluje Hobbes pohľad na spoločnosť ustanovenú jednotlivcami pre naplnenie cieľov, ktoré sú v prvom rade individuálne. Hobbesova predstava, ţe úloha štátu by sa mala vyčerpávať tým, ţe vynucuje dodrţiavanie základnej, konštitučnej zmluvy o zrieknutí sa pouţitia násilia v individuálnych vzťahoch, rovnako ako dodrţiavanie všetkých ostatných zmlúv, ktoré slobodne uzatvárajú jednotlivci, tvorí základ koncepcie tzv. minimálneho štátu. Všetky hore uvedené myšlienky sú vlastné tradícii liberalizmu, tvoria filozofické jadro liberalizmu a predstavujú jeho definičné znaky. Ich prítomnosť v ucelenej podobe v Hobbesovej filozofii preto oprávňuje označovať jeho dielo za patriace k liberalizmu.